Články


Historie mitsubishi

2008-11-16 Přečteno: 3 877x

Díky příspěvku od EssOGTR Vám můžem přiblížit historii Mitsubishi

Made in Japan


Tri diamanty na kapote nepredstavujú len šperk na štyroch kolesách, ale stelesňujú spoľahlivosť, kvalitu a symbol jedného z najväčších japonských koncernov. Momentálna ponuka spoločnosti je komplexnou prehliadkou toho, čo si dne trh žiada. Od automobilu v triede malých vozidiel po praktického pomocníka, od zábavnej hračky po nebezpečnú zbraň, od„terénneho kráľa“ po rodinný van. Dejiny „impéria“ Mitsubishi sa pýšia nielen produkciou legendárnych vozidiel, ale aj výrobou lodí či lietadiel. Výrobné závody rôznych odvetví Mitsubishi sa nachádzajú vo viac ako 30 krajinách sveta, pričom zahŕňajú aj také odvetvia, ako je napr. spracovanie plynu, ropy, výroba olejov, spracovanie ocele, bankovníctvo či jemná technika. Spoločnosť sa zároveň môže opierať o 90 rokov konštrukčných skúseností, 50 rokov úspešnej účasti v automobilových súťažiach na najvyššej úrovni a silné puto, ktoré spája všetkých členov rodiny do skupiny spoločnosti Mitsubishi, čo jasne definuje jej budúce smerovanie. O vzdialené, od sveta odrezané, Japonsko sa po stáročia nikto nezaujímal. Japonci odolali pokusom kolonizátorov a nevpustili do svojej krajiny „ nechcených hostí“. Zatiaľ čo v Európe rozkvital „Vek pary a elektriny“ v Japonsku ako pod pokličkou hrnca bublotali vzbury samurajov a malé vojny rodov. V druhej polovici devätnásteho storočia sa ostrov začal pozerať smerom na západ a nastal čas reforiem. Feudálna krajina sa rýchlym tempom premenila v modernú a kapitalistickú. V búrlivých rokoch bolo možné veľa získať ale aj všetko stratiť. Yataro Iwasaki bol v zástupe ľudí čakajúcich na svoju šancu. Narodil sa v roku 1834 a ako 36-ročný, v októbri 1870, založil lodnú spoločnost Tsukomo Showkai. Ostrov Shikoku ovládal klan Tosa. Bez vrchného protektora nič nemohlo uspieť. Klan Tosa bol aj akcionárom spoločnosti Iwasaki, ale dni klanu boli spočítané. V júli 1871 sa Iwasaki stal nezávislým podnikateľom. V marci 1873 spoločnosť zmenila svoje meno na Mitsubishi Showkai, a jej symbolom zostala kombinácia erbov rodu Iwasaki a klanu Tosa, teraz zdobia čelo každého Mitsubishi "tri diamanty".O rok neskôr sa firma presťahovala do Tokia a otvorila pobočku v Osake.
Napriek tomu, že sa orientovala predovšetkým na lodnú dopravu, zahájila aj prevádzku baní na uhlie a meď. V spolupráci so spoločnosťou Shanghai Boyd spoločnosť otvorila aj opravárenské lodenice v Yokohame. Navyše, ako prvá zabezpečila pravidelné spojenie so Šanghajom a prevzala aj poštové služby. O pár rokov neskôr sa Mitsubishi

prepracovalo aj do bankovníctva a poisťovníctva, a bola otvorená Vysoká škola námorníctva v Tokiu, ktorá bola potom štátom premenovaná na University of Tokyo Mercantile. Po smrti Yatara Iwasakiho ostalo vedenie podniku na ramenách jeho mladšieho brata, Yanosukeho. Práve on zmodernizoval organizáciu koncernu v duchu západných spoločností. Svojeho syna Hisaya Iwasakiho poslal na štúdium na univerzitu v Pennsylvánii. Krátko nato mu dal plnú moc. Hisaya viedol koncern do roku 1916, a žezlo po ňom prevzal jeho syn Koyata, absolvent Cambridgeskej univerzity vo Veľkej Británií. Koyata Iwasaki bol vnukom zakladateľa. Práve za jeho vlády koncern začal výrobu automobilov. Prvý voz, ktorý sa dostal na japonské ostrovy, bola americká parná lokomotíva dovezená v roku 1900. Dovezené automobily a stroje s lesklými chladičmi, vytvorené ako imperialistické pohodlné „kočíky“ sa veľmi páčili japonským veľmožom, a rastúce odvetvia potrebovalo stále viac a viac moderných dopravných prostriedkov. Práve pre automobily dovezené z Európy a Spojených štátov Amerických, dodávali japonské firmy náhradné diely. Tým sa zaoberala aj firma Mitsubishi. V roku 1917 spoločnosť postavila v svojich dielňach prvý vlastný automobil. Keďže krajine chýbal benzín, a mnoho ciest bolo tak zlých, že po veľkých lejakoch bol povrch dokonca až bahnistý, hlavnou požiadavkou bola pevnosť a nízka spotreba paliva. Ako vzor si preto vybrali úspešný model Fiat Zero. Nedostatok skúseností v navrhovaní áut nahradila pracovitosť a nadšenie. Nakoniec sa im podarilo vytvoriť taký model, ktorý odolal tamojším podmienkam a „nerozpadol“ sa počas jazdy. Mitsubishi Model A bol zostavení z európskych technológií a výnimočných schopností japonských remeselníkov. Podvozok bol vyrobený z bieleho cédra, vyrábaný tradičnými metódami spracovania dreva. Bol namaľovaný niekoľkými vrstvami vode odolného laku, ktorý vyzeral veľmi elegantne. Model A stál v prepočte toľko, čo Fordove „T-čko“ a je považovaný za prvé sériovo vyrábané japonské auto, hoci bolo postavených len 22 kusov. Bol sedemmiestny a pod kapotou mal motor s 35 koňmi. Dobrodružstvo s osobnými autami však trvalo krátko. Už v roku 1918 spoločnosť vyvinula prvý nákladiak typu T1. Dve nákladné autá s nosnosťou 3 a dva s nosnosťou 4 tony úspešne dokončili 1000 kilometrovú vytrvalostnú skúšku zorganizovanú japonskou vládou. Šesť rokov nato, v uliciach Tokia jazdili prvé polievacie vozy a automobily na vynášanie odpadkov značky Mitsubishi.

Potreby štátu mali prvoradý význam pre celý koncern. Japonsko malo mocenské ambície, viedlo agresívnu politiku voči svojim susedom a v 30-tych rokoch sa spojilo s fašistickými režimy v Nemecku a v Taliansku. Pre zbrojaci sa štát boli nákladiaky veľmi potrebné. Mitsubishi práve preto v roku 1931 predstavila prvý japonský dieselový motor so 70 koňmi, ktorý bol po prvýkrát namontovaný v obrnených vozidlách. O rok neskôr vyvinul autobus Fuso 46. Ten vedel prepraviť 38 cestujúcich a bol v tej dobe najväčším autobusom v Japonsku. Bol poháňaný špeciálne navrhnutým benzínovým motorom s objemom 7 litrov a výkonom 100 konských síl. Na požiadavku vlády bol v roku 1934 vytvorený prototyp PX33, prvý japonský osobných automobilov s pohon všetkých štyroch kolies 4x4. Pod kapotou mal dieselový motor s objemom 4 300 cm3 a výkonom 70 koní. Objavili sa taktiež nové modely nákladných automobilov a autobusov, s dieselovými aj benzínovými motormi. V r. 1937 sa začala výroba kamiónov s pohon 4x4. Automobily tvorili len zlomok z rozsiahlej činnosti koncernu. Práve Mitsubishi prinieslo Japonsku moderné technológie. V roku 1919 vyrobilo letecký motor o sile 300 konských síl, a v roku 1928 vybudovalo aerodynamický tunel, ktorý zrýchlil testovanie nových lietadiel. O jedenásť rokov neskôr, lietadlo Nippon 60,obletelo Zem v rekordne krátkom čase. Po oceánoch sveta sa plavili lode a člny z lodenice Mitsubishi a v roku 1933 spoločnosť postavila prvé japonské plavidlo "Kaiyo" pre štúdium morských hlbín. Už nielen Fiat a Mercedes s troma hviezdami ovládali "zem, more aj vzduch.“ Koniec druhej svetovej vojny prikryl Japonsko čiernym plášťom. V roku 1945 zomrel pán Koyata, posledný riaditeľ Mitsubishi z rodu Iwasaki. Na žiadosť členov, bol potom koncern rozdelený na 136 malých firiem. Po vojne sa Japonci usilovali všetko rekonštruovať a tu im zase pomohlo

Mitsubishi, dalo im trojkolkový pick-up Mizushima.
Tento podivný „automobil“ s motocyklovým pohonom mal zastúpiť kamióny, autá na odvoz odpadu, taxíky ale mal byť aj akýmsi kabrioletom na romantické večery za horúcich dní. V roku 1946 firma zahájila výrobu skútra „Silver dove“, ktorý vyvolal u ľudí eufóriu, a každí chcel jeden vlastniť. Skútre v Japonsku vzbudzovali dojem a vravelo sa o nich, že sú pre Japoncov druhý pár nôh. Súčasne začala montáž nákladných vozidiel a autobusov B1 s benzínovými motormi, ktoré mohli poháňať aj alternatívne palivá. Ďalej však pokračovala výroba dieselových motorov. Keďže krajina mala stále nedostatok benzínu, bol stvorený prvý elektrický autobus MB 46. V roku 1951 bol zase vyrobený prvý autobus s pohon vzadu pod názvom R1. Neskôr vyvinulo Mitsubishi autobus so samonosnou karosériou a v roku 1959 prvý kamión vlastne produkcie s odklápacou kabínou, išlo o typ T380 a T390. V tomto istom roku koncern predstavil prvé osobné auto po dlhej odmlke v tomto segmente. Bol to model 500 s motorom o objemu 493 cm3.
Tento kúsok Japonci prijali s veľkým nadšením. Tento automobil plnil funkciu rodinného vozidla a v roku 1962 vyhral Gran Prix v Macau a preslávil Mitsubishi až za hranice jej vlastnej krajiny. Potom sa tiež objavilo skromné, ale za to 4-miestne Mitsubishi Minica (nástupca modelu 360 z roku 1960) z dvojvalcovým motorom s objemom 359 cm3. Veľmi veľa ľudí ho kupovalo práve pretože sa za neho platila najmenšia daň a poplatky a v porovnaní s konkurenciou bol jednoduchý a lacný čo sa údržby tíkalo. Po prvýkrát bolo možné počuť názvy, ktoré sú známe na celom svete. V roku 1962 sa objavil Colt 600 a nákladiak Mitsubishi Canter. O tri roky na to debutoval prvá japonský fastback Colt 800,ktorý poháňal 2-taktný 3valcový motor s objemom 800cm3.

Prelomový bol práve rok 1964, kedy boli v Tokiu usporiadané 18. olympijské hry. Po odškodnení krajín za škody napáchané za 2. Svetovej vojny, bolo Japonsko veľmi významným obchodným partnerom krajín východnej Ázie. Potom prišla éra, keď zákazníci začali pohŕdať motormi, ktoré mali menej než 8 valcov. Avšak tá netrvala dlho. Začiatok 70- tych rokov zvestoval koniec slobodnej éry výrobcov automobilov v Amerike. Začala sa ropná kríza. Japonsko čakalo iba na to. Japonské vozy boli dokonalé a spoľahlivé. V 1970 sa z Mitsubishi vyčlenila spoločnosť Mitsubishi Motors Corporation, Ktorá prevzala výrobu automobilov. Vozidlá pod značkou troch diamantov boli už veľmi dobre známe v Ázií a Tichomorí. Úspešne sa vyvážalo aj do Austrálie. Spoločnosť sa zaujímala aj o Severo- Americký trh, avšak aby sa zabránilo vysokým nákladom a riziku, vytvorila svoju vlastnú obchodnú sieť, ktorá spolupracovala s Chryslerom. V roku 1970 prišiel na trh v USA Dodge Colt, vyrábaný v Japonsku už o rok skôr pod názvom Mitsubishi Colt Galant.
Po roku 1973 sa rady na čerpacích staniciach stále viac predlžovali a tak stále čoraz viac Američanov kupovalo malé a úsporná japonské autá. Po druhej kríze, na konci dekády, bol tento trend natoľko silný, že sa Mitsubishi rozhodlo otvoriť v r oku 1981 oficiálnu agentúru. Vrcholom ponuky v USA boli tri modely : sedan Tredia a coupé Cordia a Starion. Veľmi nesmelo začínala značka v Európe. V 1975 , kedy dovozca z Rotterdamu začal dovážať do Holandska, Belgicka a Veľkej Británie modely Galant a Lancer. Potom sa dali vozy Mitsubishi dostať aj v Nórsku, Fínsku, Dánsku, Švajčiarsku, Rakúsku ale aj v SRN. Svetovú premiéru svojich áut pripravili Japonci na autosalóne vo Frankfurte nad Mohanom. Ukázali tam rôzne druhy Galanta, športové coupé Celeste, ako aj rodinný sedan Lancer. Tieto vozy vôbec nezaostávali za konkurenciou. Keď vzbudzovali neistotu, tak to len preto, lebo boli málo známe. Mitsubishi oplývalo modernou technológiou. V roku 1975 bolo práve Mitsubishi jednou z prvých firiem, ktoré bola opakovane ocenená za svoj 4-valcový motor s vyvažovacím hriadeľom Triton 80, ktorý obmedzoval vibrácie. Ale technické detaily nebolo často vidieť na prvý pohľad. Mitsubishi proste potrebovalo vozidlo, ktoré by bolo rozfúkalo pochybnosti európskych zákazníkov.

Týmto autom mal byť nový Colt,
ktorý bol predstavený v roku 1978. Mal veľa spoločného so svojimi predchodcami, ktorí nosili to isté meno a v Japonsku sa predával pod názvom Mitsubishi Mirage. Motor s objemom 1200, 1400 alebo 1600 cm3 poháňal predné kolesá. Dvojdverový alebo štvordverový s veľkými piatymi dverami bol praktický, aj navzdory malej veľkosti. Zaujímavosťou bola manuálna prevodovka Supershift, ktorá bola vybavená reduktorom, ktorý dokázal znížiť zaťaženie ,tak sa dal prevodovka používať v móde „nákladovo-efektívnom“ alebo „dynamickom“. V praxi mal teda Colt 8 rýchlostných stupňov smerom dopredu a 2 „spiatočky“. Tento model bol veľmi úspešný a za 5 rokov sa predalo viac ako milión Coltov. V 80-tych rokoch chcela firma preraziť v Európe a v Amerike.
Predávala zväčša rodinné modely a to nové generácie Galanta, Lancera a Colta. Automobilka sa začal venovať aj športu, ale jej vozy žali úspechy hlavne v rally, ktoré sa konali na južnej pologuli. Prelomom bolo uvedenie, športového coupé, modelu Starion na trh. Auto dostalo prezývku „porsche pre chudobných“ a za jeho pomoci Mitsubishi prestali spájať iba s nudnými rodinnými autami. Ako ďalší veľmi dôležitý model sa ukázal model Pajero (na iných trhoch predávané pod názvom Montero), ktoré malo premiéru v roku 1982.
Pajero bolo jedno z prvých ľahko ovládateľných, solídnych a pritom elegantných japonských terénnych vozidiel. Voz získal veľa ocenení v samotnom Japonsku, ale aj v Nemecku, vo Veľkej Británii i v Austrálií. V roku 1983 zvíťazil na Rallye Paríž-Dakar. Neskôr opakovane víťazil v rôznych iných súťažiach. Dá sa predpokladať, že „móda vlastniť terénne auto“ sa začala práve Pajerom. Aspoň v Poľsku v 90-tych rokoch mu reklamu robil neodbytný slogan: „Ak chcete aby suseda trafil šľak, kúpte si Pajero.“ Trocha slabšou už bola prezentácia karosérie kombi so zvýšenou strechou Space Wagon. Dnes tento typ karosérie voláme minivan. Automobily ako Space Wagon, Starion a populárne

sedany a hatchbacky postavené v 80-tych rokoch predstavovali základ pre ďalší rozvoj Mitsubishi. V Amerike a v menšej miere aj v Európe bili výrobcovia áut na poplach. Ich trhy zaplavili japonské vozy a tak žiadali zvýšiť dovozné clá a tak eliminovať rozrastajúci sa import. Japoncov to však nezastavilo a tak značky ako Toyoty, Suzuki a Hondy brázdili cesty po celom svete. To o čo sa snažili Japonci odjakživa, presvedčiť vodičov, že sa oplatí si kúpiť ich automobil, bolo uskutočnené. Teraz sa mohli spoľahnúť na lojálnosť väčšiny z nich a plánovať ďalšie kroky. Jedným z krokov bolo vybudovať svoje vlastné závody na trhoch, na ktoré doteraz vyvážali. Široký úsmev rozjasnil tvár nejedného človeka, keď počuli, že závod nebude vyrábať len pre pokrytie tamojšieho trhu, ale aj pre export na okolité trhy. V roku 1985 Mitsubishi vytvorilo spoločne z Chryslerom spoločnosť Diamond Star. Továreň v mestečku Normal v štáte Illinois vyrábala športové autá podľa Chryslera, a až do septembra 1988 bolo tento závod jediným, ktorý vyrábal coupé Mitsubishi Eclipse, v Amerike predávaný pod názvom Plymouth Laser a Eagle Talon. V roku 1991 začali Američania nakupovať japonské akcie, ale naďalej vyrábali aj svoje vlastné automobily. Dohodu aká bola medzi Mitsubishi a Chryslerom uzavreli aj s Volvom. A v novembri 1991 prešlo viac než 1/3 akcií Volva pod Mitsubishi a od roku 1995 sa začala výroba Volva S40/V40 a zároveň výroba Mitsubishi Carisma. Vo februári bol už koncern vlastníkom polovice akcií továrne NedCar a po dvoch rokoch ju vlastnilo celú. Neskôr sa automobilka snažila pretlačiť do dílerskej siete Volva svoj model Canter, ale neuspela. V roku 2000 Mitsubishi podpídalo strategickú dohodu s koncernom Daimler-Chrysler. Prospech z nej bol obojstranný. V továrni NedCar zatiaľ vyrábali Mercedesy a Mitsubishi na rovnakých platformách a s rovnakými motormi. Spolupráca sa vzťahovala taktiež na ľahké úžitkové automobily. Od roku 1997 predaj áut Mitsubishi len rástol. A v roku 2002 koncern Mitsubishi Motors Corporation zaznamenal rekordný zisk 308 miliónov dolárov v čistom. Prezident a predseda dozornej rady, Rolf Eckrodt na to reagoval týmito slovami: „Som presvedčený o ďalšom raste tržieb a zisku v tejto aj ďalšej sezóne.“ A modely Mitsubishi získavali tituly majstrov sveta v rally aj ocenenia vo vytrvalostnej súťaži Paríž-Dakar. Protikladom ku koncernom, ktoré sú veľmi dobre zdokumentované už vyše 100 rokov, je Mitsubishi pomerne mladé a neznáme ale na neistom trhu sa mu vedie veľmi dobre.

Diskuze o článku Nové téma


Foto galerie


Články